, meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Úvod | Textová verzia | Mapa stránky

Šport a rekreácia

Čo Spišský Hrhov ponúka turistom a návštevníkom ?

Ranogotický kostol

Ranogotický kostol a jeho renesančná veža so vzácnym a zaujímavým cimburím je dominantou obce. Pôvodne bol kostol dvojloďový, s troma stĺpmi podopierajúcimi klenby. 20. júla 1708 ho ťažko poškodil požiar, ktorý zničil aj pôvodnú vežu. Po renovácii zostal chrám jednoloďový, dlhý 24 m, z čoho polovicu zaberá 8 m široké sanktuárium s trojbokou apsidou a dvojpoľnou krížovou klenbou. Presbytérium i sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, rebrá tiahnu na konzoly, pričom niektoré z nich sú figurálne. Loď je zaklenutá sieťovou klenbou.

Nádherné zariadenie kostola je prevažne barokové:

• Oltár Panny Márie – hlavný drevený oltár s renesančnými prvkami vytvorený polychrómovanou drevorezbou (1694, renovata 1982) • Dva bočné barokové oltáre so vstavanými oltárnymi obrazmi (1700 – 1720) • Obraz Immaculaty od známeho maliara J. Czauszika (okolo r. 1830) • Krásna ranobaroková drevená kalvária vo víťaznom oblúku spočívajúca na mocnom tráme z červeného smreka (1669) • Renesančno-baroková kazateľnica (1670) • Kamenná svätenička s nohou s lupeňovitou nádržou (17. stor) • Umelecké výrobky od známeho levočského umelca Jána Szilassyho • Vzácna monštrancia, často vystavovaná doma i v zahraničí na výstavách sakrálneho umenia (1775) • Zvony na veži z rokov 1686, 1707 a 1932

Zaujímavosťou je, že od polovice 16. stor. do polovice 17. stor. kostol používali zároveň katolíci i evanjelici.

Ajhľa, vzor náboženskej znášanlivosti a tolerancie v duchu kresťanstva, ktorý nás aj dnes môže inšpirovať a poučiť.

Koľko batoliat sa pod klenbami rokmi zmenilo na starcov. Čo všetko si pamätá… Príchody a odchody, posvätné sľuby na celý život. Pamätá si nás ako malé deti. Ako mládencov. Ako zrelých mužov a ženy. Hľadí na nás v našej starobe. Pozná naše nádeje, túžby, bolesť aj radosť. Všetko vie.

Neobarokový kaštieľ

Pozemok, na ktorom je pamiatka postavená, patril pôvodne rodine Görgeyovcov. Bol to jeden z najvýznamnejších spišských kolonizátorských rodov, ktorý sa v obci usídlil už v r. 1278. Rodina Görgeyovcov tu mala svoj rodinný kaštieľ a hospodárske budovy. V roku 1885 celý majetok kúpil gróf Vidor Csáky s manželkou Annou Normann-Ehrenfelsovou a v rokoch 1893 – 1895 postavil nový kaštieľ, ktorý je jedinečnou okrasou obce a regiónu. Kaštieľ je trojpodlažná 12-osová budova v novobarokovom slohu s klasickými prvkami. Honosná východná fasáda smeruje do priestranného parku. Elegantné barokové schodište s kamennou balustrádou vedie k hlavnému vchodu. Podstatnú časť južnej fasády tvoril pôvodne otvorený balkón delený štyrmi stĺpmi, medzi ktorými bolo umelecky kované zábradlie. Medzery medzi stĺpmi sú dnes zamurované. Túto fasádu v rohu ukončuje baroková veža. Vedľa nej je baroková brána, ktorou sa vchádza do zadného traktu, kde bol predtým dvor s okrasným vtáctvom. Severná fasáda je opatrená len skromnou barokovo klasicizujúcou štukovou výzdobou. Súčasťou kaštieľa je aj kaplnka sv. Anny, postavená v jeho severozápadnej časti v rovnakom novobarokovom štýle. Strecha má tvar polgule. Veža má hodiny na štyri strany, ktoré vyrobila viedenská firma, a zvon z roku 1895. Hodiny sú i dnes stále funkčné a bijú veľmi presne. Interiér kaplnky tvorí oltár z bieleho mramoru s obrazom sv. Anny z roku 1889.

Od roku 1945 je kaštieľ majetkom štátu, slúžil ako detský domov, neskôr detský výchovný ústav. Dnes je v areáli reedukačné centrum pre mládež.

Na konci druhej svetovej vojny prechádzala obcou Červená armáda, ktorá násilím vnikla do kaštieľa a spustila vlnu rabovania. Preto sa z pôvodných interiérov a zariadenia zachovalo len veľmi málo. V pôvodnej vstupnej hale sú však dodnes originálne obrazy maľované na stenu s pridaným rámom. Štyri z týchto obrazov predstavujú významné obdobie života človeka: detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Nad dverami sú symboly štyroch ročných období a vo výklenkoch lunet charakteristické symboly 12 mesiacov v roku. Všetko toto symbolizuje kalendár. Ba čo viac, v kaštieli je 52 dverí a iste bolo aj 365 okien.

Obdivujeme staviteľov pyramíd, katedrál, mostov, mrakodrapov, metra… V Spišskom Hrhove obdivujeme predovšetkým staviteľov kaštieľa. Najprv postavili tehelňu a napálili tehly. Tehelňu zrušili a postavili kaštieľ. S vodovodom, vežičkami, ústredným kúrením, kaplnkou a vežou. Na veži hodiny a železného kohúta, čo sa točí podľa vetra. Okolo kaštieľa park s fontánkami a rybníkom a krásne stromy z celého sveta – a to všetko pred viac ako 115  rokmi.

Ešte trošku o hodinách na veži. Fungujú už viac ako sto rokov, ukazujú čas, každú štvrť hodinu tenko odbijú potrebný počet úderov. Jedenkrát na štvrťhodinu, dvakrát na polhodiny, trikrát na trištvrte hodiny, štyrikrát na celú hodinu. Väčším zvonom odbijú toľkokrát, koľko je práve hodín. To znamená: 396-krát zaznie zvon za jeden deň, 134 685-krát zaznie zvon za rok, 13 468 500-krát za sto rokov (a čo ľudské srdcia… koľkokrát za ten čas odbijú…?). Tak bijú hrhovské hodiny. Živým i mŕtvym, prichádzajúcim i odchádzajúcim. Všetkým nám meria čas ich neúnavné srdce. Zaiste, kade tade sú vežové hodiny staršie, väčšie, lepšie. Tieto sú však naše – spišské. Keď budete niekedy v Spišskom Hrhove na akomkoľvek mieste, stačí počúvať a nestratíte pojem o čase. Nič nezmeškáte. Pred  viac ako 115  rokmi to takto zariadili.

Kamenný most

Kamenný most je z prvej polovice 19. storočia. Napriek tomu, že sa v tomto období na takýchto miestach stavali predovšetkým drevené mosty, stavitelia sa rozhodli pre kamenný most.

Ide o klasický oblúkový most so štyrmi poľami, ktorý preklenuje potok Lodzina. Konštrukcia klenieb je z pieskovcových platní. Každá klenba je murovaná do debnenia a zakrivenie do oblúka zabezpečuje pomerne hrubá vrstva malty. Piliere mosta sú vymurované z lomového pieskovca, v čelách s trojuholníkovými oporami. Most z vonkajšej strany nebol ani omietnutý, ani vyškárovaný. Rozpätie klenieb sa pod niektorými oblúkmi pohybuje od 5,49 do 5,79 m a piliere sú hrubé 2 m. Celková dĺžka mosta je 39,93 m.

Most bol postavený pred takmer 200 rokmi a v čase svojho vzniku rátal len so zaťažením konskými povozmi. Napriek tomu, že je dnes využívaný ťažkými automobilmi a poľnohospodárskymi mechanizmami, spĺňa statické požiadavky dnešnej doby a je vo výbornom technickom stave.

Obec v novodobej histórii postihlo viacero povodní. Na majetku obce, ale hlavne občanov napáchali veľké škody. Ale ani tá najväčšia povodeň nezaplnila vodou oblúky mosta ani spolovice. Paradoxom je, že novodobé mosty, mostíky a lávky zobrala veľká voda až do Hornádu. Aj to dokazuje obdivuhodnú projektovú a najmä konštrukčnú vyspelosť riešenia mosta nielen na svoju dobu, ale aj na súčasné podmienky.  

Park

Patrí medzi 5 najväčších a najzachovalejších parkov východného Slovenska, s rozlohou bezmála 17 ha. Korešponduje s architektúrou kaštieľa, ktorý je jeho dominantou. Z kaštieľa sa monumentálnym schodišťom a udržiavaným chodníkom schádzalo do parku k fontáne a k terasám na južnej a severnej strane kaštieľa. Park je od dediny a štátnej cesty ohradený vysokým múrom. Podstatou parkovej časti bol kvalitný trávnik, ktorý sa často obnovoval a v letnom období dopĺňal exotickými rastlinami, voliéra pre okrasné vtáctvo, hydinu a iné zvieratá . Kompozičné centrum voľnokrajinárskej časti parku bolo v okolí rybníka napájaného z potoka Lodzina. Prostredie okolo rybníka dotvárali pekné cestičky a dve drevené besiedky. Rybník spolu s pretekajúcim potokom tvoril zaujímavú vodnú sústavu, kde sa dalo člnkovať či kúpať. Súčasťou parku je aj skleník vo východnej časti, ktorý slúžil na odkladanie exotických rastlín cez zimné obdobie. Od roku 1945 ostal park pre každého voľne otvorený, bez dozoru a systematickej komplexnej údržby.

Ozdobou parku je dodnes viacero vzácnych stromov ako napr. cypruštek hrachovolistý alebo jedľovec kanadský. V parku sa však nachádza aj jeden vzácny strom, ktorého koruna vám zabezpečí večnú lásku – ak pobozkáte svojho partnera práve pod ním. Aby však tento zázrak fungoval, musí párik nájsť tento strom sám a bez pomoci. Dodnes sa časť parku volá Na tenis. Názov pochádza ešte z obdobia grófa Csákyho, keď v tejto časti naozaj bol využívaný tenisový kurt, bezpochyby jeden z prvých na Spiši. Okrem toho rodina Csákyovcov holdovala aj iným letným či zimným športom, rybník v parku využívala na člnkovanie.

Najobľúbenejším športom v Hrhove bol odjakživa futbal, prvý oficiálny futbalový klub (regionálne veľmi úspešný) bol založený v roku 1949. S menšou prestávkou pokračuje dodnes a v súčasnosti nesie názov po tom zakladajúcom – FK 49.

Vzácna a chránená flóra

Aj keď je v súčasnosti vegetácia v obci a jej okolí výrazne pozmenená človekom, dajú sa v nej nájsť stopy pôvodného obrazu prírody v tomto kraji. A hoci sú lesné porasty úplne premenené, veľmi vzácne sa vyskytujúci cesnak hadí pretrval na najvyšších miestach od poslednej doby ľadovej. V lesoch nájdeme aj veľmi vzácnu a nápadnú orchideu črievičník papučkový, ale i ďalšie vzácnosti – vemenník dvojlistý, bradáčik vajcovitý, ľaliu zlatohlavú, orlíček obyčajný, jednokvietok veľkokvetý či sedmokvietok európsky.

Na strmých medziach rastie veľmi vzácne poniklec slovenský, bohatšie zastúpenie z teplomilných bylín má veternica lesná, ľan žltý, kozinec cizrnový, horčinka väčšia, ľanolistník prostredný, černohlávok veľkokvetý, astra spišská. Na niektorých miestach sa zachovali neporušené mokrade a prameniská, kde vzácne nájdeme vstavačovec májový a mečík škridlicovitý.

Zaujímavým prvkom kultúrnej kveteny boli niekdajšie plochy v parku. Okrem parkovej výsadby a množstva okrasných kvetín boli jeho časti tvorené tak, aby väčšie plochy pod stromami zakvitali v súvislých kvetinových plochách. Pri prechádzke parkom teda v minulosti bolo možné vidieť striedajúce sa farebné „koberce“ kvetín, lahodiace oku svojou rozmanitosťou.

Vzácna a chránená fauna

Horský fenomén obce a jej okolia sa čiastočne prejavuje aj v tunajšej faune. Popri bežných druhoch vtákov typických pre Hornádsku kotlinu tu môžeme zazrieť drozda kolohrivého, typického horského vtáka. Ešte do polovice minulého storočia v lesoch na Kačeláku žil hlucháň.

Z ďalších živočíchov tu nájdeme vretenicu, užovku obyčajnú a vzácnu užovku hladkú, hadovi podobného slepúcha lámavého, ktorý je v skutočnosti len beznohou jaštericou, ale aj skutočnú jaštericu obyčajnú, z obojživelníkov ropuchu obyčajnú a ropuchu zelenú, skokana hnedého, vzácne aj kunku žltobruchú. Z cicavcov tu žije jež, plch lieskový, piskor obyčajný, kuna skalná, kuna hôrna či lasica.

V areáli kaštieľa sa v minulosti nachádzal sektor typu zoologickej záhrady, venovaný chovu rôznych zvierat napr. pávov,  strieborných líšok či mnohých druhov exotických vtákov.

Vskutku exluzívnym živočíchom v obci bol 800-kilogramový zubor Archie, ktorý sa vybral v roku 2006 na potulky zo 150 km vzdialených Polonín. Po tom, čo sa v katastri obce zdržal niekoľko dní a pózoval pred fotoaparátmi detí i dospelých, ho ochranári vrátili späť do jeho domova.

Malebné okolie

Medzi Spišským Hrhovom a osadou Odorica sa rozprestiera malebná poľnohospodárska krajina, v ktorej sa zachovali výrazné stopy niekdajšieho hospodárenia človeka – komplexy rozsiahlych medzí, miestami neobyčajne strmých. Krajina je zalesnená prevažne monokultúrami borovice lesnej a smreka obyčajného v severných výbežkoch lesného komplexu Kačelák, ktorý patrí k najrozsiahlejším v celej Hornádskej kotline.

Dávny vplyv človeka na krajinu je zrejmý aj z mnohých miestnych názvov v okolí – Sihoť, Vyšné role, Za múrmi, Hradisko, Peklisko, Anjelský vŕšok, Šibeník, Capkova dolka. Zmeny v krajine dokladuje miestny názov Rybníček, po ktorom dnes už nieto ani stopy, a dávnu históriu kraja výrazný pretiahnutý vŕšok na západnom okraji pahorkatiny okolo Odorice, ktorý má podľa svojho niekdajšieho uplatnenia dodnes názov Stará Levoča.

Pod Medvedím vrchom leží osada Odorica, kde dnes nájdeme rodinnú ekofarmu, nazývanú tiež bylinkové kráľovstvo, kde sa pestuje viac než 30 druhov liečivých rastlín. Rovnako ako pestované rastliny na Odorici, sú veľmi zdravé aj prechádzky k nej, ako aj nádherné výhľady na Levoču, Vysoké Tatry či Levočské vrchy.  

Remeslá

Poloha obce súvisela s blízkosťou významných ciest, s čím sa spájala možnosť komunikácie s kultúrou i technológiami a prijímanie podnetov aj zo vzdialenejších oblastí. S tým súvisí aj rozmanitá a rozvinutá remeselnícka činnosť, ktorá sa na území obce vykonávala od nepamäti. Najstaršie doklady o nej pochádzajú ešte z neolitu.

Remeselnícke činnosti na území obce v minulosti súviseli s pestovaním a spracovaním ľanu, ktoré siaha pravdepodobne až do čias Veľkej Moravy. Obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova zhotovovali predmety potrebné na spracovanie ľanu, akými boli „barda, bidla“ a ostatné časti krosien, „cepi, cerľice“ (trlice na ručné trepanie), „cjefki“ (navíjanie priadze), vretená, „snovadliny“ (ručné snovadlá), „haspľe“ (motovidlá), kolovrátky, kúdele, tĺky, „šmertki“ (motacie zariadenia), piesty, „rafi“ (na odstraňovanie semien z ľanu), česáky a najmä „grample“ (na mykanie ľanu). Okrem remesiel spojených s pestovaním a spracovaním ľanu sa tu vykonávala aj ďalšia remeselnícka činnosť súvisiaca zväčša s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom či chovom dobytka (košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, výroba zvoncov, drevorubačstvo, mlynárstvo a ďalšie). Popri tom tu prekvitala aj domáca a remeselnícka výroba predmetov potrebných pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo (výroba tehál, tkáčstvo, výroba sviečok, šindliarstvo), ale aj na okrasu či zábavu (výroba výšiviek, čipiek, šperkov, hudobných nástrojov, hračiek atď.).

V období, keď v Hrhove žil rod Csákyovcov, bol postavený nový kaštieľ, kaplnka, veľký hospodársky dvor, liehovar, tehelňa atď. To všetko vyžadovalo spojenie s ďalšími remeslami. Na prelome storočí Csákyovci pozvali do Hrhova poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí so sebou priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve i ďalších remeslách. V Hrhove sa teda začína sústreďovať ešte väčší počet remeselníkov, a to nielen z tuzemska, ale aj z Nemecka, Poľska a ďalších krajín.

S nástupom komunistického režimu a s ním spojeným združstevňovaním a tendenciou sústreďovania pracujúcich do strediskových tovární a závodov dochádza k výraznému zredukovaniu pôvodnej domácej a remeselníckej výroby.

Vďaka východiskám z minulosti ako aj pracovitosti a zručnosti obyvateľov je obec dodnes „živou“. Svedčí o tom jej podoba a upravenosť nielen verejných priestranstiev, ale najmä príbytkov a dvorov obyvateľov. A aj keď okolité prostredie polí, lúk, pasienkov a lesa možno nenesú v sebe patinu starodávnej agrárnej usporiadanosti, stále sú v kontexte ostatných regiónov nadštandardne úhľadné a udržiavané. V každom ročnom období má návštevník možnosť vidieť interakciu človeka a prírody, odveký súlad tvoriaci prirodzenú krásu.

Remeselná dielňa v Spišskom Hrhove

Teší sa veľkému záujmu návštevníkov.Vznikla v roku 1998 s pomocou obecného úradu a výrobcov tradičných slovenských ľudových píšťal, ku ktorým sa postupne pridali a dodnes pridávajú ďalší ľudoví remeselníci, ktorých zámerom je konzervácia a propagácia slovenských ľudových remesiel a ľudovej umeleckej výroby. Hlavnou náplňou činnosti je okrem produkcie ľudovoumeleckých predmetov aj predvádzanie ich tradičnej výroby spojené s informáciami o výrobkoch a výrobných postupoch, ako aj histórii a súčasnosti toho ktorého remesla.

Sídlo Remeselnej dielne je v centre obce, kde sa stretávajú nielen jej aktívni remeselníci, ale aj občania a samozrejme turisti a návštevníci, ktorí majú záujem o ľudové remeslá ako drevorezba, výroba umeleckých predmetov z kože, skla, textílií, hračiek, kresba, maľba a ďalšie. Na požiadanie členovia dielne dokážu pre návštevníkov pripraviť pútavé programy s predvádzaním výroby a prezentáciou pôvodnej kultúry.

Počas letných mesiacov je činnosť dielne  prenesená do objektu Spišského Hradu, kde sa remeselníci striedajú pri prezentáciách svojich činností pre turistov.

Obnove remesiel a tradičnej ľudovej výroby sa v obci venuje od r. 1998 MVO Spiš – združenie pre obnovu a rozvoj regiónu.

Csákyovci a Spišský Hrhov

Zmienky o významnom rode Csákyovcov pochádzajú už zo 14. stor.  Prvým z najvýznamnejších predstaviteľov rodu bol Štefan (1560 – 1605), kapitán sedmohradských vojsk a prvý z rodu, ktorý prišiel na Slovensko (Šarišský hrad).

S menom Štefan Csáky sa napokon spája aj história rodu na Spiši. Ide o Štefana (1603 – 1662), ktorý prostredníctvom manželky zdedil Spišský hrad po dovtedy najvýznamnejšom spišskom rode Thurzovcov. Postavenie na Spiši si upevnil lojalitou voči kráľovi, potláčaním povstaní i diplomatickými úspechmi. Spišský hrad s priľahlými majetkami sa stal domovom spišského župana a na dlhé obdobie práve rod Csákyovcov významne vplýval na dianie v celom Uhorsku. Z jeho troch synov je so Spišom najviac spojený znovu Štefan (1635 – 1699), ktorý bol županom, generálom a ríšskym sudcom. Keďže bol trikrát ženatý a mal 26 detí, po jeho smrti sa majetok rodu delil (v r. 1702) a vzniklo 5 rodových vetiev – iliašovská, hodkovská, bijacovská, košicko-trenčianska a kluknavská.

Práve kluknavská vetva (Imricha III) je pre obec Spišský Hrhov najvýznamnejšia. Z nej totiž pochádzal Vidor Csáky (1850 – 1932), ktorý v r. 1885 prišiel do Spišského Hrhova. Obdobie od jeho príchodu až po r. 1945 (keď bol majetok skonfiškovaný) môžeme označiť ako „zlatý vek“ rozvoja Hrhova, keďže práve tento rod pozdvihol a rozvinul obec po všetkých stránkach a dal jej základ pre rozvoj, ktorý trvá dodnes.

Priame spojenie medzi významným rodom a obcou sa po 2. svetovej vojne prerušilo. Koncom 20. storočia bol na krátkej návšteve vnuk grófa Vidora Gustáv.  V roku 2011 však na podnet riaditeľa miestnej základnej školy Mgr. Petra Strážika začala spolupráca s pravnukom grófa Vidora Štefanom Csákym (významným rakúskym fotografom).

Ubytovanie a stravovanie

Pekné, moderné a príjemné ubytovanie v obci ponúkajú dva objekty:

  • Moderná turistická ubytovňa v centre obce (ul. SNP) s 8 lôžkami
  • Penzión Grof s ubytovacou kapacitou 16 osôb. Popri ubytovaní penzión ponúka kvalitné stravovanie vo svojej reštaurácii, ako aj priestory na oslavy, posedenia a konferencie.

Typická hrhovská kuchyňa

Dodnes sa medzi obyvateľmi tešia starodávne tradičné jedlá veľkej obľube. Jedálniček Hrhovčana pozostával z jedál ako: kišeľ, papcun (s mľekom abo hubami), mačanka s ľenovim oľejom, krupi, gruľova kuľaša, kukurična kaša, chudobna čarna kava (s cigoriji i melti), karpeľe, tunka, no a samozrejme nemohli chýbať pirohi, cikoški, haluški a asi najobľúbenejšie jedlo – džatki. Okrem toho kaše, prívarky, polievky, jedlá z kravského, ovčieho a kozieho mlieka, zo sladkých jedál tradičné kysnuté koláče a buchty, beľuše, gruľovniki atď.

Školstvo a vzdelávanie

V Spišskom Hrhove bola r. 1580 zriadená magnátska škola pre deti šľachticov a slobodných gazdov. Založil ju gróf de Gara. Existovala do r. 1666 a donedávna bola považovaná za najstaršiu šľachtickú školu na Spiši. Na tejto škole v rokoch 1624 – 1646 pôsobila aj významná osobnosť vtedajšieho kultúrneho života – Daniel Pribiš (1580 – 1646). Tento pedagóg a básnik spolu s Jurajom Tranovským zostavil a vydal v r. 1636 známy spevník Cithara sanctorum. Daniel Pribiš je pochovaný v Spišskom Hrhove pri rímskokatolíckom farskom kostole.

V rokoch 1920 – 1921 bola štátom postavená škola s dvoma učebňami a s dvoma bytmi pre učiteľov. V roku 1962 sa postavila nová škola. Niesla najprv názov osemročná stredná škola a neskoršie základná deväťročná škola.

Dnešná Základná škola s materskou školou v Spišskom Hrhove je moderná, plne organizovaná základná škola. Má 9 ročníkov a v súlade s medzinárodnou normou pre klasifikáciu vzdelávania ISCED poskytuje základné vzdelávanie ISCED 1 a ISCED 2.

S partnerskými školami z ČR a PR spolupracuje na spoločných európskych projektoch, výmenných pobytoch, vydaní turistického sprievodcu Spišom v anglickom a poľskom jazyku.

Jazyková zdatnosť je skvalitňovaná výučbou lektorov zo zahraničia, využívaním cudzieho jazyka v praxi prostredníctvom sprievodcovských služieb žiakov. Škola je okrem jazykov zameraná aj na ekológiu a pestovanie bylín. Prostredníctvom aktivít knižnice cielene rozvíja čitateľskú gramotnosť žiakov.

Udržiavaním folklórnych a remeselných tradícií regiónu sa angažuje na zveľaďovaní kultúrneho života obce.

So školstvom a vzdelanosťou v obci je spojená aj významná postava slovenských dejín – Ľudovít Štúr. Počas svojich štúdií v Levoči bolo jeho obľúbeným a často navštevovaným miestom okolie Spišského Hrhova. Po ňom je tradične pomenovaná aj časť obce – Štúrova dolina. 

Harhovske čuda a zabaviska

Festival Harhovske čuda a zabaviska je ojedinelým regionálnym festivalom, ktorého cieľom je stretnúť sa, zabaviť, utužovať vzťahy a v neposlednom rade aj originálne zviditeľňovať obec. Festival sa usporadúva od r. 2003, participujú na ňom kluby, občianske združenia a záujmové skupiny občanov. Hlavnou myšlienkou je vytvoriť spoločnými silami jedinečný rekord. Tak vzniklo množstvo diel – rekordov, ktoré následne zdobia alebo ináč zviditeľňujú šikovnosť občanov obce. Popri tvorbe rekordov sa organizuje množstvo originálnych spoločenských i športových súťaží (traktorkros, kozokros, cyklokros, manželský dvojboj, pískanie do diaľky, hľadanie ihly v kope sena, majstrovstvá v kosení, zbere zemiakov atď.), výstav (ľudovoumeleckej výroby, tradičných jedál, fotografií, obrazov a pod.), ako aj vystúpení významných  umeleckých súborov, skupín a sólistov domácej i zahraničnej scény.

Rekordy z festivalu:

  • 2003 – najväčšia šesťdierková píšťala  píšťala (724 cm), najväčšia píšťala – koncovka (5,20 m), najväčší hlavolam (3 m) a najväčšia lyžica.
  • 2004 – najväčší živý erb (4 m), najväčšia drevená trúba – trombita (12 m), najväčšia drevená píla
  • 2005 – obria drevená stolička (vyše 10 metrov)
  • 2006 – obrovská vyšívaná košeľa (555 cm), výroba a osadenie 22 drevených plastík v nadživotnej veľkosti
  • 2007 – najväčšie drevené čižmy (2,5 m)
  • 2008 – obria drevená plastika ležiaceho Čudáka
  • 2009 – najväčšia valaška (13 m)
  • 2010 – najväčšia fujara (5,80 m), najdlhšia cikoška (šúľanec – 11,5 m)
  • 2011najväčšia funkčná fajka na svete (4,1 m)

Tvorbou rekordov sa do dejín obce i Slovenska zapísali najmä: Ján Školník, Michal Kovalík, Pavol Urda, Michal Smetanka a Agnesa Taratutová

Obecný úrad SNP 10 053 02 Spišský Hrhov

Tel.: 053/459 22 38 Fax.: 053/459 22 38

E-mail: spissky.hrhov@vmnet.sk Web: www.spisskyhrhov.sk

Futbal FK49

Kúpalisko

kupalisko117 Kúpalisko v Spišskom Hrhove bolo vybudované na základe požiadaviek občanov, najmä však detí, ktorým vodná plocha počas letných mesiacov veľmi chýbala. Prevádzka kúpaliska  s vodnou plochou 250 m2 a hĺbkou 1,5 m bola spustená v lete 2011. Kapacita  areálu je 170 návštevníkov.

Wellness  vo vedľajšom objekte Gróf zas ponúka fínsku saunu, parnú saunu a moderný masážny bazén.

Viacúčelové ihrisko s umelým povrchom v areáli základnej školy a športový areál v lokalite Pisárovská ponúkajú okrem futbalového využitia aj priestory na tréningy a súťaže hasičov, kynológov a iných klubov a záujmových skupín.

V katastri obce na nachádza aj motokrosový areál, telocvičňa, detské ihriská, v areáli reedukačného centra tenisové kurty a volejbalové ihrisko.

Okolie obce ponúka bohaté možnosti na turistiku, cykloturistiku a bežecké lyžovanie.

Motokrosový klub

CROSS RACING TEAM

V obci Spišský Hrhov vznikol v máji 2004 motokrosový klub CROSS RACING TEAM. Hlavnou činnosťou klubu je organizovať a podchytiť činnosť všetkých záujemcov o motocyklový šport z našej obce. Tento šport združuje ľudí nielen z obce ale aj z celého okresu a funguje najmä vďaka nadšeniu členov teamu. Je to jediný klub v Spišskom Hrhove s oficiálnym štatútom, ktorý sa venuje profesionálnej činnosti v obci. Obec pomáha teamu najmä pri organizovaní pretekov a sponzorovaním prostredníctvom vecných cien. Medzi najväčších nadšencov v našej obci patria Martin Hagovský a Peter Hagovský, ktorí sa takmer na každých pretekoch dostali na stupeň víťazov.

Tohto roku sa u nás konali 3 preteky. Predposledný pretek, ktorý sa konal 30. Júla 2005 v Spišskom Hrhove pod oficiálnym názvom Slovenský pohár v motocrosse, ohodnotil aj delegovaný technický komisár. Vyjadril sa, že podujatie bolo veľmi dobre pripravené ako aj trať a aj napriek veľkému suchu a teplu +34°C v tieni – bola skrápaná s vytvorením regulárnych podmienok.

Kategórie a počet pretekárov
Trieda Počet
85 cm3 9
125 cm3 3
Open 7
Veteráni 16
ČZ 3
Hobby 125 cm3 10
Hobby Open 10

 

Z klubu CROSS RACING TEAM sa na druhom mieste v kategórii Hobby Open umiestnil Martin Hagovský.

STANOVY – CROSS RACING TEAM – Spišský Hrhov

Názov: CROSS RACING TEAM – Spišský Hrhov, Sídlo: Nová 14, 053 02 Spišský Hrhov

Cieľ činnosti klubu: Organizovať a podchytiť činnosť všetkých záujemcov o motocyklový šport z nášho mesta a širokého okolia. Spolupracovať s ostatnými klubmi, organizovať preteky motokrosu a zúčastňovať sa na ostatných motocrosových podujatiach.

Orgány klubu: Najvyšším orgánom klubu je členská schôdza, ktorú zvoláva výbor jedenkrát za každý kalendárny rok.

Členská schôdza volí:

  • výbor klubu
  • revíznu komisiu
  • štatutárneho zástupcu klubu – predsedu

Štatutárny zástupca klubu je predseda. Členská schôdza schvaľuje STANOVY KLUBU a ich zmeny, schvaľuje finančný rozpočet klubu, pojednáva a schvaľuje správu revíznej komisie a rozhoduje o zániku klubu.

Revízna komisia je splnomocnená kontrolovať všetky dokumenty, zmluvy uznesenia týkajúce sa činnosti a finančných záležitostí klubu. Orgány klubu sa volia hlasovaním. V prípade hlasovania musí byť dosiahnutá prostá väčšina hlasov (50% + 1) prítomných členov klubu s hlasovacím právom, aby sa rozhodnutie stalo právoplatným. Všetky voľby sa konajú verejným hlasovaním.

Členstvo klubu: Členom klubu sa môže stať fyzická a právnická osoba po zaplatení členského príspevku. Ukončenie členstva nastane neplnením si členských povinností, úmrtím člena, zánikom klubu. Každý člen má právo kedykoľvek vystúpiť zo združenia.

Práva a povinnosti členov klubu:

  • právo podieľať sa na činnosti
  • právo voliť a byť volený do orgánov klubu
  • povinnosti dodržiavať stanovy klubu
  • platiť členské v stanovenej výške a termíne
  • chrániť záujmy klubu a dobré meno klubu

Zásady hospodárenia: klub bude vedený jednoduchým účtovníctvom. Všetky zdroje príjmu budú riadne zaúčtované a používané výhradne len pre účely klubu. Všetky výdaje na činnosť klubu budú taktiež riadne zaznamenané v účtovníctve klubu a odsúhlasené všetkými členmi výboru.

Pre zabezpečenie činnosti bude klub získavať finančné zdroje predovšetkým z:

  • členských príspevkov
  • dotácii zo súkromných zdrojov
  • sponzorstva
  • reklamy

Zánik klubu:

  • klub môže zaniknúť zlúčením s iným klubom alebo dobrovoľným rozpustením. O zániku klubu alebo zlúčením s iným klubom rozhoduje členská schôdza.
  • právoplatným rozhodnutím ministerstva a jeho rozpustení